#58 Milované príbehy. Ako byť lepším rozprávačom?
Discover more from Škola nepísania
#58 Milované príbehy. Ako byť lepším rozprávačom?
Príbeh treba najskôr hľadať, potom rozpoznať a nakoniec vedieť podať.
Dobrý deň! 👋
Vitajte pri mojom najobľúbenejšom žánri. Sú ním príbehy a venujem sa im v 58. vydaní newslettra Škola nepísania.
Svoju prvú knihu som napísal ešte na prvom stupni základnej školy. Bola o tom, ako som sa stal bezdomovcom v New Yorku. Síce to nakoniec nie je kniha, ale zošit, a ani o ľuďoch bez domova nepíšem tak detailne, ako si to pamätám.
Ale jedna vec sa mi uprieť nedá. Je to jasný dôkaz, že príbehy ma fascinovali už od raného detstva. A že keď som ich nedostával, tak som si ich vymýšľal.
🔑 Aktivujte si predplatné a pridajte sa k viac ako 1 500 odberateľom newslettra Škola nepísania. Získate prístup k archívu aj k bonusovému obsahu. Ďakujem!
1) Tri kľúčové kroky dobrého príbehu
Zrejme jedna z najlepších vecí, ktorú som za zisk z tohto newslettra urobil, je, že som si predplatil newsletter 3ká od Michelle Losekoot. Nedávno v ňom písala o troch témach. Ako si nadesignovať život, ako byť lepším rozprávačom a o kurze tvorivého písania zdarma.
„Keď sa zameriate na to, aké príbehy a akým spôsobom ľudia rozprávajú, či už v krčme alebo na Facebooku, zistíte, že byť dobrým rozprávačom nie je také jednoduché,“ píše Losekoot.
Aby ste mohli priniesť dobrý príbeh, tak podľa nej ho:
musíte hľadať,
musíte rozpoznať,
a musíte vedieť podať.
2) Ako hľadať príbeh?
Vyššie uvedený postup, ako priniesť dobrý príbeh, je podľa mňa svätý grál tvorcov, ale Michelle Losekoot priniesla ešte jednu skvelú myšlienku. Keby som túžil mať tetovanie, zvážil by som dať si ju na vnútro predlaktia.
„Príbehy sa nevymýšľajú, príbehy sa hľadajú,“ káže Losekoot.
Jej myšlienka platí dvojnásobne v prípade, keď pracujete v médiách alebo si nemôžete dovoliť čokoľvek vymyslieť.
„Polovica práce dobrého rozprávača je vnímať príbehy, ktoré sa odohrávajú okolo neho a ukladať si ich,“ dodáva Losekoot.
Ja som sa vo víkendovej prílohe SME aj v štúdiu SME Creative väčšinou dostával na miesta, kde bol príbeh už skončený. Mal som ísť písať o klobásach, o odstraňovaní časti žalúdka morbídne obéznym pacientom, o detských pesničkároch či rozvoji mesta Brno a vždy sme sa už len rozprávali o tom, čo sa stalo kedysi.
Nemal som príležitosť sledovať, čo sa deje okolo mňa v priamom prenose a pozerať sa na svet vlastnými očami. Musel som urobiť z respondentov pozorovateľov a pozerať sa na svet ich očami. Musel som ich navigovať, odkrývať ich spomienky a neraz sa aj na 30 minút vydať cestou, na konci ktorej nebolo nič zaujímavé.
Dobrý rozprávač je ako rybár. Hádže návnady a čaká, ktorá zaberie. Či už zažívate nejaký príbeh naživo alebo reprodukovane, vnímajte detaily, všímajte si výseky reality a odkrývajte skryté témy.
Ak sa s niekým stretnete v Malackách v kancelárii a na stene bude mať maľbu Bojnického zámku s krivými stenami, spýtajte sa, prečo majú v Malackách Bojnice a kedy odhadujú, že sa zámok kvôli narušenej statike rozsype. Keď už nič iné, aspoň uvoľníte atmosféru. Je však omnoho vyššia pravdepodobnosť, že sa dozviete nejaké tajomstvo. Lebo za obrazom krivých stien Bojnického zámku zaveseného na stene v Malackách musí byť nejaký príbeh. Hovorím z vlastnej skúsenosti, osobne som to zažil.
Zároveň si treba uvedomiť, že keď napíšete príbeh o tom, ako vznikla firma na výrobu dopekaného pečiva, nenapísali ste príbeh. Bude to len akási spomienka alebo vymenovanie faktov.
Dobrý príbeh má dej. Má úvod, jadro a záver a je dynamický. Všíma si detaily a nevsádza všetky karty na hlavný motív. Dobrý príbeh nerozpráva, ale ukazuje. Otvárajte firmám trináste komnaty a hľadajte vo veciach súvis. Hľadajte niečo, čo o sebe netušia ani firmy samy.
Vyrába niekto klobásy? Milión ďalších ľudí vyrába klobásy. Venoval sa niekto realitám? Dva milióny ďalších ľudí sa venovali realitám. Ale našiel niekto bitúnok v konkurze na opačnej strane republiky, kúpil ho, nepoznal rozdiel medzi kuracím a bravčovým mäsom a teraz sú jeho klobásy hitom naprieč krajinou? Máte príbeh.
Rozhovor v DVTV
K aktuálnej téme je veľmi príkladný rozhovor Martina Veselovského s českou tenistkou Barborou Strýcovou. Rozprávajú sa o jej víťazstve vo štvorhre na Wimbledone, až zrazu v 5. minúte a 13. sekunde moderátor urobí prestávku a položí otázku, ktorá nijak nesúvisí s dovtedajšou debatou.
„Ja sa veľmi ospravedlňujem, ale máte modrinu na ruke. To je od tenisovej loptičky?“ spýta sa Veselovský.
„Stalo sa mi to pri zápase vo finále za stavu 4:3 v druhom sete. Zahrala som bekhend a vedela som, že som ho zahrala rámom a ide do outu, tak som sa pohryzla. Z toho sa mi urobila modrina,“ odpovie Strýcová.
Rozhovor potom pokračuje ďalej témou, pri ktorej skončil. Ale táto odbočka je ukážkový príklad, ako hľadať príbehy. Autor si všimne detail, zareaguje naň a zváži, či pri tom zostať alebo nie. Keďže v príprave mal aj ďalšie témy a chcel sa k nim dostať, musel pokračovať. Ale keby pri téme aj zostal o chvíľu dlhšie, určite by kvôli tomu rozhovor nikto nevypol.
3) Ako rozpoznať príbeh?
Rozpoznať dobrý príbeh je hodné medaily. Dalo by sa to prirovnať práci športových agentov, ktorí hľadajú talenty medzi mladíkmi. Keď už niekoho nájdu, stále pracujú len s potenciálom, len s niečím, čo z toho môže v budúcnosti vzniknúť.
Rovnako by ste mali vnímať aj rozpoznávanie príbehov. Snažíte sa najskôr identifikovať, z čoho by mohol byť druhý Peter Sagan a až následne začnete pracovať na ďalšom rozvoji.
Ak si nie ste istí, z čoho by mohol byť dobrý príbeh a z čoho nie, položte si nasledujúcu otázku: „Povedal by som tento príbeh pri večeri s priateľmi?“ Ak áno, máte príbeh. Ak nie, držím vám palce v ďalšom hľadaní.
4) Ako rozprávať príbeh?
Či už príbeh rozprávate alebo ho šírite písomne, dôležité sú dve veci. Stavba textu a uhol pohľadu.
Môžete mať tú najprepracovanejšiu dynamiku textu a byť v písaní virtuóz, ale keď sa na tému pozriete z nesprávnej strany, nikto si váš príbeh nemusí všimnúť.
Všetci poznajú príbeh Červenej čiapočky z jej uhla, ale čo tak sa naň pozrieť z pohľadu vlka? Alebo začať až v momente, keď sa čiapočka prebudí v bruchu vlka? Nemusíte pri tom klamať ani si nič vymýšľať, len sa na rovnakú skutočnosť pozriete z inej strany.
Rozmýšľajte o inom uhle pohľadu už pri hľadaní príbehu. Pretože keď naskočíte na správnu vlnu na začiatku, zvyšok času sa už budete viezť a pôjde to samo.
Aj preto je pre dobrého autora nesmierne dôležité byť sčítaný, mať všeobecný prehľad a byť aktuálny. Vďaka tomu budete rýchlo vedieť, ako o téme píšu všetci a čo ešte nebolo spracované. Potom sa stačí už len rozhodnúť, či preto, lebo to naozaj nie je zaujímavé, alebo si to len nikto nevšimol.
Dobrí autori vidia témy aj tam, kde nikto iný a viac ako dobrí rozprávači sú dobrí hľadači. Tak teda hľadať → rozpoznať → podať. Nezabúdajte na toto trio.
Nech sa vám darí! ☀️