Hanzelová: Politikom vyčítame nekultúru, pritom sami sme spustili latku
„Žurnalistika sa bude musieť zmeniť,“ myslí si Zuzana Kovačič Hanzelová.
Rozhovor si môžete vypočuť v Substack App, Apple Podcasts, stiahnuť ako MP3 alebo pridať do svojho RSS feedu.
„Novinárčina by nemala byť bezpohlavná ako švédske stoly. No posledné roky sa debata medzi politikmi veľmi vyostruje, tým pádom sa aj medzi novinármi stalo priepustnejšie používať tvrdé slová. Mne sa to nepáči,“ hovorí v podcaste Také otázky novinárka ZUZANA KOVAČIČ HANZELOVÁ.
Konštruktívny podcast Také otázky prináša jedného zásadného hosťa každý druhý pondelok. Kladie im také otázky, aké ešte nedostali. Vychádza v skrátenej verzii a toto je prepis celého rozhovoru aj s prístupom k nezostrihanej nahrávke v plnej dĺžke.
„Na Štefana Harabina som bola pripravená. Nečakala som síce, že sa ma spýta, koľkokrát som mala sex v roku 2012, ale vedela som, že to bude náročné. Ale Jozef Pročko bol v rozhovore ešte horší ako Harabin,“ spomína Hanzelová.
V čom je podľa nej v rozhovoroch dobrý Robert Kaliňák, prečo sa po debate s Borisom Kollárom cíti, že odbehla päť kilometrov a čo hovorí na diskusie s Eduardom Hegerom? Dozviete sa v rozhovore, ktorý trval viac ako 45 minút.
✂️ Prepis rozhovoru nie je doslovný. Jeho upravená verzia prešla autorizáciou.
Tento rozhovor vznikol ako doplnkový obsah newslettra Škola nepísania, no keby sa projekt volal Škola nepýtania sa, bolo by o čom?
Určite by bolo o čom. Nepýtať sa také tie najjasnejšie otázky, ktoré už niekto tristokrát zodpovedal. Často sa to stáva študentom. Keď so mnou robia rozhovor, všetci začnú rovnakou otázkou: Ako si sa dostala k novinárčine?
Kládla si ich niekedy aj ty?
Určite. Každý si prejde fázou sebazlepšovania, ale dobrá rada na začiatok je pýtať sa také otázky, ktoré sa ešte nikto neopýtal.
Sú aj také, na ktoré by sa novinári alebo moderátori pýtať nemali?
Myslím si, že sú. Ja medzi ne radím otázky sexuálnej orientácie a za súkromnú vec považujem aj vieru. Ak intímne súkromné záležitosti nemajú presah do spoločenského diania, napríklad, že Bill Clinton mal stážistku Monicu Lewinsky a bola tam aféra.
Rozmýšľaš pri niektorých otázkach, či ich položiť alebo nie?
Áno, aby som napríklad nepovedala v otázke nejaké tvrdenie alebo to príliš nebolo hájenie jednej strany. Okrem toho zvažujem aj to, či to nie je príliš veľký náklad a nie je to za hranicou.
V rámci nepýtania sa existujú dva typy otázok. Tie, na ktoré sa nepatrí pýtať a tie, ktoré sú jednoducho nudné a je lepšie ich neklásť. Rozmýšľaš o svojich otázkach, či sú dostatočne zaujímavé a budú ľudí baviť?
Rozmýšľam, ale problém je skôr ten, že nudné bývajú často hlavne odpovede. Niekedy mám v štúdiu človeka, ktorého nepoznám a neviem si ho naštudovať, pretože ešte nedal veľa rozhovorov. Súčasťou prípravy je napozeranie si všetkých posledných rozhovorov, ktoré hosť dal, aby som približne vedela, čo asi tak povie a pripravila sa na jeho odpovede. Keď napríklad Robert Fico osemkrát v štyroch reláciách zopakuje na nejakú otázku to isté, tak vieš predpokladať, že sa od neho nič nové nedozvieš. Čiže dá sa strategicky uvažovať, aby divák nepočúval stále to isté dokola. Je dôležité, aby si sa skúšal pýtať z iného uhla alebo na niečo, na čo sa ešte nikto nespýtal.
„Boris Kollár má brutálnu kadenciu. Čiže s ním treba držať tempo a keď človek skončí, má pocit, že odbehol päť kilometrov.“
Zuzana Kovačič Hanzelová
Na oslave piateho výročia podcastu Dobré ráno si v rozhovore povedala, že ťa nezaujíma, akú sledovanosť alebo počúvanosť majú tvoje videá a podcasty ani koľko predajú predplatných. Vydavateľstvo to zaujíma?
Zaujíma, ale máme takú dohodu, že hodnota človeka nie je len v tom, koľko ľudí si ho pozrie, ale aj v budovaní značky. Ja si myslím, že je to rovnako podstatné. Paradoxne viem predať pomerne veľa predplatných bez toho, aby som mala veľa zamknutých vecí. Moje videá aj rozhovory sú všetky zadarmo a dostane sa k nim každý, rovnako aj newsletter nie je zamknutý. Mám veľkú základňu followerov alebo ľudí, ktorí ma sledujú a nie sú typickými čitateľmi alebo poslucháčmi denníka SME. Prinášam inú pridanú hodnotu a ľudí, ktorí by si možno inak na sme.sk nikdy neklikli. Čiže nie je to podľa mňa len o číslach.
Máš nejaký parameter alebo niečo, cez čo dokážete zmerať, či bol alebo nebol výstup úspešný?
Pri politike vtedy, keď ťa citujú iné médiá. To je asi najvyššia hodnota a znamená to, že zaznelo niečo, čo nikde inde nezaznelo a je to veľmi podstatné. Druhá vec je, že niektorým videám vystrelia čísla a nedá sa to úplne ignorovať. Vidím ich, len sa nimi neriadim. Pre mňa je podstatné, a denník SME ma v tom podporuje, robiť aj také rozhovory, o ktorých viem, že si pozrie len veľmi málo ľudí. Robím ich, lebo som presvedčená, že sú podstatné.
Ak by sme sa riadili len číslami, nikdy by som nerobila kopec tém o vylúčených rómskych komunitách alebo s vedcami a psychológmi. Nemôže byť najvyššia hodnota novín v tom, či si na ne niekto klikne, lebo inak by sme si všetci volali len Zuzanu Plačkovú.
Si niekedy s výsledkom nespokojná?
V zamknutej časti rozhovoru nájdete odpovede na otázky ako:
- Ako Zuzana Kovačič Hanzelová trénuje na rozhovory?
- Ktoré rozhovory jej dávajú najviac zabrať?
- Keď novinár informuje o menšinových témach, mení sa na aktivistu?
- Prebieha v redakcii denníka SME diskusia o tom, aké robí chyby a či niekedy nezašiel priďaleko?
- Čo ju vyrušuje na novinároch?
- Čo považuje za najväčšiu výzvu súčasnej žurnalistiky?
- Ako vníma svoju osobnú značku a čo pre ňu robí?
🎧 Podcast Také otázky vyjde v skrátenej verzii o týždeň neskôr. Bude zadarmo a nájdete ho vo všetkých podcastových aplikáciách. Keby ste si chceli vypočuť alebo prečítať celý rozhovor už teraz, aktivujte si predplatné Školy nepísania 🔑